And If Your Heart Stops Beating 1

27. dubna 2008 v 17:36 |  And If Your Heart Stops Beating
A/N: Pokračovanie k Povedz mi, kto si, bude, keď ma kopne múza.
Frank's POV
Sedel som tam a vzlykal som. Boli sme spolu toľké roky...Bola moja prvá skutočná láska. A teraz je preč. Opustila ma, pretože som s ňou vraj trávil príliš málo času. Bol som v tomto obrovskom dome sám, s neuveriteľnou potrebou s niekým sa porozprávať. Lenže nie každý by pochopil, čím práve prechádzam. Ani jeden z mojich priateľov nebol s nikým tak dlhý čas, ako ja s ňou.

Jeden z mojich psov prišiel ku mne a snažil sa upútať na seba moju pozornosť. Lenže ja som tam len tak sedel, až kým som sa úplne nevyplakal. Nevedel som, čo mám robiť. Nevedel som, či chcel radšej niekoho spoločnosť alebo chcem byť radšej sám.
Zapol som televíziu pred sebou. Akurát sa mi zapla TV Fuse. Vždy predtým, než sa rozhodla odísť, sledovala to so mnou. Aké ironické, akurát hrali náš starý videoklip k "I don't Love You". Vzdychol som si a sledoval som ho. Všímal som si kombináciu čierno-bielej, náznaky šedej. V jednu chvíľu som mal pocit, že všetko okolo mňa je tak hrozne šedé. Vôbec som sa nemohol sústrediť. Sám som nevedel, čo chcem. Sledujúc Gerarda, spievajúceho s toľkým prejavom emócií, sa mi ponúklo jednoduché riešenie. Napadlo ma, že by som mu mohol zavolať. Som si istý, že on jediný bude ochotný počúvať ma. A možno mi pomôže, aby som sa cítil aspoň o trochu lepšie.
Vytočil som číslo na jeho pevnú linku. Zdvihla mi to jeho žena.
"ČO JE?!" zakričala do telefónu. Priznávam, znela trochu nahnevane.
"Uh, ahoj, tu je Frank."
"GERARD NEMÁ ČAS!" povedala a zložila.
Zostal som tam stáť ako prikovaný a uvažoval som nad tým, čo dopekla sa mohlo stať.
Rozhodol som sa, že zavolám Bobovi, vedel som, že je na víkend v New Jersey. Možno by si ma on mohol vypočuť.
"Áno?" ozval sa.
"Ahoj Bob, tu je Frank."
"Oh, ahoj, ako sa máš?"
"Myslíš, že by sme na chvíľku mohli niekam zájsť? Potrebujem sa s niekým porozprávať."
"Jasné. Budem u teba tak za polhodiny, dobre?"
"V pohode, díky. Uvidíme sa teda potom, Bob."
"Maj sa."
Keď som zložil, prešiel som do predsiene. Na zemi boli kúsky rozbitého skla, rozbila zopár tanierov a pohárov, keď na mňa vrieskala, než odišla. Čupol som si a pokúsil som sa všetko pozbierať. Už som skoro všetko vyzbieral, keď mi do oka padol ešte jeden kúsok. Všimol som si na zemi malý krúžok. Zdvihol som ho, bol to jej prsteň. Vložil som si ho do vrecka a znova som sa pustil do upratovanie skla, aby tadiaľto nestihli prejsť psy a ublížiť si.
Nakoniec som si sadol do kresla a čakal som, než príde Bob. Mal by čoskoro prísť. Akurát keď som na to myslel, zvonček zazvonil. Išiel som k dverám, aby som ho privítal. Myslím, že na mojej tvári videl pozostatky sĺz. Dopekla, asi som si zabudol opláchnuť tvár.
"Frank! Čo sa stalo?"
"Poď dovnútra," povedal som po dlhom, zúfalom vzdychu. "Ja... sa len potrebujem s niekým porozprávať."
"Ok," povedal a vošiel dovnútra.
Prešiel cez dvere a sadol si na stoličku. Moje psy sa zhŕkli okolo neho, veľmi vzrušení z jeho prítomnosti.
"Tak, Frank, povieš mi konečne, čo sa stalo?" spýtal sa nakoniec Bob, čím prelomil nešikovné ticho medzi nami.
"Opustila ma." Povedal som, premýšľajúc o tom, že láska môjho života sa rozhodla odísť odo mňa s tým, že ma už viac nemôže milovať.
"Preboha! Presne tak ako sa to stalo tebe, sa to stalo tisíckam iným! Hej, poznali sme všetci tvoj vzťah s ňou. A tiež sme si všetci mysleli, že to máte všetko perfektné, ale..."
"Veď aj bolo! A ako dlho! Asi som bol hrozne hlúpy, keď som sa tak na to pozeral."
"Frank, nie si hlúpy. Len si... nikdy nechcel, aby sa toto stalo."
Bob strávil ďalšiu polhodinu utešovaním ma, hovoriac, že všetko zase bude ok. Vedel som, že nebude. Vedel som, že sa ku mne už nikdy nevráti. Odišla navždy. Nakoniec sa Bob rozhodol, že je už načase, aby sa vrátil späť za svojim dievčaťom.
"Potom sa uvidíme, Bob. Ďakujem za všetko."
"Bez problémov, kamoško. Dúfam, že sa to zlepší." Hovoril, venujúc mi objatie.
Za päť minút sme sa s Bobom rozlúčili, znovu som sedel sám na gauči a počúval som ticho okolo mňa. Za chvíľku som však začul, ako sa brána môjho domu otvára. Čo dopekla...?
Postavil som sa a prešiel som k vchodovým dverám. Chcel som sa pozrieť von. Keď som otvoril dvere, akurát som videl, ako niekto pritláča prst na zvonček.
"Gerard?" povedal som, prekvapene sledujúc jeho zaslzenú tvár.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 27. dubna 2008 v 18:08 | Reagovat

ciiii boha ale toto nie je tá story čo má cez 200 častí a je nedokončená na Mibbe, že? XD Bo keď hej, tak ťa asi obdivujem, ja by som sa na niečo také nedala ani za boha XD aaa je to zaujímavé, dobrý preklad :))

2 Dannie Dannie | Web | 27. dubna 2008 v 21:28 | Reagovat

čo? čo????, to je tá story? fakt???? čo????? pááááááááááááni... ja ťa obdivujem duplom, keď je to tá... a keď nie je, aj tak ťa obdivujem, lebo to bol krásny preklad :)

3 Simka Simka | E-mail | 25. června 2008 v 18:03 | Reagovat

Jéééé Gerardko je na scíne :) to zase bude super story...  je to tá na vyše 200 častí? dúfam že hej, milujem dlhé príbehy- ale neviem ako by si to stihla prekladať tak newa xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama