And If Your Heart Stops Beating 2

28. dubna 2008 v 0:10 |  And If Your Heart Stops Beating
A/N: For Miša & Dannie [: Áno, je to tá story, čo je na Mibbe nedokončená, nad 200 častí. Ale je úchvatná...
Gerard's POV
Vždy sa na mňa za niečo hnevala. Vedel som, že nikdy nemôžem byť podľa jej predstáv. Vždy som bol úplne iný. A vždy som sa snažil pokúšať zakryť fakt, že som gay. S dievčatami som sa nikdy necítil... dobre. A nikdy som nebol dlho sám. Nikto nevedel, ako je to s mojou orientáciou. Keby to vedeli, istotne by ma odsúdili, navyše chlapec, ktorého mám už tak dlho rád o mne asi nikdy nerozmýšľal ako ja o ňom. On bol normálny. Už hrozne dlho mal to isté dievča, chodil s ňou už predtým, než sme sa spoznali.

Takže sme sa teraz dohodli, že sa rozvedieme. Ani som sa nesnažil tvár, že som nečakal, ako to dopadne. Vedel som, že to skončí rozvodom už hrozne dlho, len som dúfal, že ma moja žena miluje natoľko, aby so mnou zostala tak dlho, ako bude možné. Každý mi však hovoril, že nám to dlho nevydrží. A ja som im mal veriť.
Pri poslednej hádke z nej v hneve vypadlo, že ma už nemiluje. Vina sa v mojom vnútri rozrastala do obrovských rozmerov. Vinil som za to sám seba, chvíľu som myslel, že to tak budem robiť až do konca života každý deň. Povedala mi, že tentoraz je to naposledy. A povedala, že už nikdy sa nevráti do nášho domu. A povedala, že jej mám zbaliť veci a poslať jej ich.
O piatej som sa našiel, že len tak blúdim po uliciach. Nevedel som, kam idem. Slzy mi vyvstávali v krku, dostali sa do očí a za chvíľku mi stekali dole tvárou. Nevedomky som svojej žene ubližoval a tým som ubližoval aj sebe.
Nahnevaný sám na seba som sa ocitol pred Frankovým domom, aj keď som nevedel, ako som sa tam vlastne dostal. Vystúpil som z auta, zabuchol som za sebou dvere a prešiel som ku schodom vedúcim k jeho dverám. Vedel som, že on je ten jediný, kto ma môže utešiť, vo všetkých mojich problémoch ma vedel utešiť.
Sotva som pritlačil prst na zvonček, keď Frank otvoril.
"Gerard?" spýtal sa, prekvapene pozorujúc moju uslzenú tvár. Keď som si ho prezrel, uvedomil som si, že nielen moja tvár je od sĺz, ale aj tá jeho. Vrátil som mu prekvapený výraz v tvári.
"Poď dovnútra. Si v poriadku?"
"Akurát som sa chcel opýtať to isté," povedal som. "Aj tebe sa niečo stalo, že?"
Prešli sme do obývačky, sadli sme si na gauč a rozprávali sme jeden druhému, čo sa stalo. Bol som prekvapený z toho, čo mi povedal. No, on nevyzeral dvakrát prekvapene, keď som rozprával ja. Myslím, že aj on bol jeden z tých, čo vedeli, že to medzi mnou a ňou nemôže dlho fungovať. To, že som sa s ním mohol porozprávať, mi zlepšilo náladu. Ale popravde - rozhovor s osobou, do ktorej ste už roky príšerne zaľúbený, by aj vám zlepšilo náladu.
"No.. ale je tu ešte nejaká nádej, že sa znovu dáte dokopy, nie?"
"Nemyslím si..." povedal. Žalúdok mi spravil divokú otočku. Snažil som sa nedať najavo svoju radosť. Bolo to pre mňa ľahké, Frankovi totiž opäť začalo ťahať do plaču.
Pritiahol som si ho do objatia a pohládzal som ho po chrbte, zatiaľ čo on vzlykal do môjho ramena. Cítil som sa vážne fajn, keď som ho mohol držať takto pri sebe. Rozmýšľanie nad tým, že držím v objatí jeho drobné telo, mi začalo stavať juniora do pozoru. Dočerta! Nie, teraz nie! Snažil som sa myslieť na niečo iné, než na krv, ktorá sa mi sústreďovala tam dole. Pokúšal som si vybaviť si facku, ktorú mi uštedrila moja žena, ale napriek tomu som vo vnútri cítil pocit šťastia.
Frank sa konečne upokojil, za čo som bol vážne rád.
"Takže... čo plánuješ teraz robiť?"
"V skutočnosti.. ešte vôbec neviem." Odpovedal som mu.
"Mohol by si tu so mnou zostať...?" spýtal sa Frank, hoci to bola na polovicu otázka a na polovicu konštatovanie. Šťastie sa zo mňa našťastie nevyvalilo, len mi dohora vybehol jeden kútik úst.
"Naozaj mám, Frank? Nechcem ťa otravovať."
"Nie, bude to v pohode. Mám tu niekoľko voľných izieb, kde môžeš byť a.. ja tu nechcem byť sám. Chcem, aby si zostal."
On povedal, že chce, aby som zostal! Mal som chuť ho pobozkať, ale vedel som, že by to bolo neprijateľné. Bol som v tejto chvíli jeho jediný priateľ v núdzi a navyše ho práve opustila "láska jeho života".
"Dobre, tak tu s tebou zostanem. Ľahneme si k sebe a podržíme sa, okay?" povedal som.
Najradšej by som pri tebe ležal aj z iného dôvodu... v posteli.
Dočerta! Dúfam, že som nepovedal nahlas to, čo som si pomyslel. Frank nejavil žiadne známky znechutenia, tak som usúdil, že som to umlčal a všetko to bolo len v mojej hlave.
Ostatok večera aj noci sme strávili rozprávaním sa o tom, čo úžasné spolu ešte spravíme a že nám bude zase fajn.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 28. dubna 2008 v 0:48 | Reagovat

no ty vole fakt že úchvatná... a fakt ťa obdivujem, že si sa na to dala... a dík za venovanie XD prosím prosím pokračovanie, to je úžasná story, whoa!

2 Dannie Dannie | Web | 28. dubna 2008 v 1:09 | Reagovat

ach!!!! aj ja mám chuť Frankuša pobozkať, že to povedal!!! že chcel, aby tam Gee ostal... awwwwwwwww.... a ležať pri sebe... v jednej posteli... chytení za ruky.... áno, som mimo a nehanbím sa za to XD prekladaj... ja som už závislá a asi vieš ako to so závislákmi chodí.... :P

3 Dannie Dannie | Web | 28. dubna 2008 v 1:11 | Reagovat

a ešte sa ťa chcem opýtať či by si mi na seba nedala kontakt XD a potom, keby si sa nenahnevala, by som ho posunula aj tuto mojej kolegyni čo písala prvý koment, bo ona si ho furt zabudne vypýtať XD ďakujeeeeeeem

4 xAngelx xAngelx | 28. dubna 2008 v 1:15 | Reagovat

jasné :) icq, môžbyť? ale nechodievam tam veľmi často, ak nevadí..

429-177-902 :))

5 Dannie Dannie | Web | 28. dubna 2008 v 1:21 | Reagovat

ďakujeeeeeeeeeeeme... už sme si ťa pridali do zoznamu XD

6 Simka Simka | E-mail | 25. června 2008 v 18:08 | Reagovat

Suppperná story s veľkým "S". Začína sa mi to páčiť x)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama