A Beautiful Lie

29. října 2008 v 18:27 | xAngelx |  A Beautiful Lie

A/N: One-shot NErozdelený na dve časti. Rozmyslela som si to. Please, comment it, dudes <3

Lie awake in bed at night

Je to správne? Pýtam sa po stýkrát; je to správne? Že ležím, úplne sám, bez kúska ľudského tepla... Má to tak skutočne byť? Nemal by si tu byť náhodou so mnou? Len matne sa mi marí, že by si veru mal.


Kedysi - oh, ako dobre si len na to pamätám - si ma naozaj zohrieval v objatí, utišoval ma pri mojich nočných morách a jemným hlasom si mi stále dookola sľuboval, že tu budeš so mnou naveky a nikdy ma neopustíš. Stále som mal na jazyku niečo, čo som nikdy nepovedal, niečo ako:

,,To nesľubuj. Nemôžeš. Nikto by nemal sľubovať túto vec."

Azda som vedel, že vtedy sklamanie bolí ešte viac, veď vieš, ako to myslím. Keď ti ten dotyčný sľúbi, že bude s tebou a potom ho zrazu niet.

Ja viem, stále sa tvárime ako dokonalý pár, ale ani jeden z nás nie je hlúpy, aby nepochopil, čo je skutočné.

And think about your life

Niekedy, keď sa mi spánok vyhýba naozaj po celú noc, premýšľam o tom, s kým tráviš všetok ten čas, keď nie si so mnou.

(a ak aj tráviš, vždy si mi obrátený chrbtom, neschopný dotknúť sa ma, neschopný prijať dotyk odo mňa)

Kedysi som si nádherne rozumel s tvojimi kamarátmi, tak, ako aj ty s tými mojimi, a spoločne sme ako jedna veľká partia chodievali na výlety. Vždy to bola obrovská zábava, cítil som sa v tom kolektíve ako decko.

Navyše ma hrial pocit, že ty si tam so mnou a ja sa vôbec nemusím báť.

Všetci vedeli, že sme spolu, lenže vedia teraz tvoji noví priatelia, že v tvojom byte na teba niekto čaká? Síce sa už považujem len za obyčajnú ľudskú trosku nehodnú tvojej pozornosti, ale... vedia to?

Nemám odvahu na to, aby som sa ťa to spýtal. Viem si dokonalo predstaviť ten rozhovor, nie je v ružových farbách.

,,Frankie, chcel by som, aby si ma zoznámil s tvojimi novými priateľmi. Vedia o mne?"

,,Prečo by si sa mal s nimi zoznamovať? Sú to moji priatelia, ja s nimi trávim čas, nie ty."

,,Nenapadlo ťa, že práve to by som chcel? Tráviť s tebou zase viac času?"

,,Nebuď smiešny."

A tým by celá tá debata hasla.

Do you want to be different?

Try to let go of the truth

The battles of your youth

couse this is just a game

,,Nezájdeme si zajtra na nejaký drink?" spýtal si sa ma raz večer, ktorý bol výnimkou len preto, že si bol so mnou a nie s niekým iným.

Možno, keby to bol iný večer, okamžite by som to bral ako náznak toho, že ma chceš znovu milovať, ale práve v ten večer som bol nahnevaný sám na seba. Za to, že som ti nedokázal povedať, ako veľmi ma bolí, keď so mnou nie si. Ako veľmi ma mrzí, že už nevieš moje tajomstvá a že ja neviem tie tvoje. Bolelo to viac, než... než čokoľvek, čo som už zažil.

Pretože v tebe som vždy mal svoje nádeje. A tie zrazu nie sú...

,,Možno by sme mohli," poviem namiesto toho, čo som mal skutočne na jazyku. Márne sa sám seba pýtam, prečo nedokážem aspoň raz povedať nie.

Nakoniec to aj tak nedopadlo tak, ako si chcel, alebo ako som chcel ja. Šli sme dolu ulicou, váhavo sme sa držali za ruky, akoby sme spolu neboli už nejaký ten piatok. Akoby si sa bál dotknúť sa ma, akoby si sa bál, že sa tým prezradíš... a ja som ťa potreboval cítiť pri sebe, potreboval som dýchať ten vzduch, čo ty, potreboval som vedieť, že tvoje srdce bije pre mňa a potreboval som vidieť, ako ti oči zažiaria pri každom pohľade na mňa. Prečo som sa však bál pozrieť do tých očí? Bál som sa, že nezažiaria?

,,Frankie?" spýtal som sa ťa potichu. Od úst sa mi vzniesol krehký obláčik pary, taký krehký, ako som sa teraz cítil ja sám.

,,Mm?" Bože, kde sú tie časy, keď si sa ma s láskou pýtal, čo by som si prial, a vždy si na konci pridal aj zdrobneninu môjho mena alebo aspoň pekné oslovenie.

,,Ja.. Kde tráviš všetky tie večery... keď nie si so mnou...?" vytisol som zo seba so značnými ťažkosťami.

Bolo neuveriteľné, čo si urobil. Len si si vzdychol a nepovedal si nič. Bol by som snáď radšej, keby si mi povedal, ako veľmi ma nenávidíš. Myslím, že som ti mal povedať, ako veľmi ma to mlčanie trápi, ale mlčal som, rovnako ako ty. Bolelo aj teba to náhle ticho? Alebo ti bolo už celkom jedno, že... že tu chcem byť pre teba?

It's a beautiful lie

Bola to už druhá noc, ktorú si trávil pri mne, doma. Kedysi by som mal odvahu pritúliť sa k tebe, objať ťa trebárs okolo pásu, ale už som na to nemal guráž. Smrteľne som sa bál toho, že by si ma znovu odmietol.

Prekvapilo ma však, že tentoraz si to bol ty, kto sa ku mne jemne pritisol. V tom momente som stuhol, obával som sa čo i len sa pohnúť.

,,Spíš?" spýtal si sa po chvíli šepotom do ticha. Privrel som oči a nasucho som preglgol. Mal by som sa tváriť, že spím. Mal by som sa tváriť, akoby som nevedel, že objímaš moje nahé telo a pokúšaš sa baviť sa so mnou ako predtým. Nechcel som však odvrátiť tú jedinečnú šancu znovu sa s tebou rozprávať.

,,Nie. Deje sa niečo?" Nechápem, ako som mohol byť napriek všetkému tak starostlivý. Tie slová mi išli od srdca, vedel som ale, že by som ťa mal nenávidieť.

Bol si pre mňa jedno veľké tajomstvo.

,,Milujem ťa," povedal si potichu a položil si si hlavu na moju hruď. Vydýchol si, tvoj dych ma šteklil na pokožke rovnako ako pramene tvojich vlasov. Naskočila mi husia koža, zrazu som nevedel dýchať.

Je to lož! Oh, ako môžeš tak klamať?! Ako môžeš?! Keď vieš, ako veľmi mi na tebe záleží, ako to vôbec môžeš vypustiť z úst?! Tak rád by som ťa nenávidel! A nedokážem to, nedokážem nemilovať tvoje oči!

Vedel som, že je to lož, najnádhernejšie lož, akú som kedy počul, ale lož. Z tvojich úst, tie slová, čo si mi vravel, to vytváralo neznesiteľnú zmes. Pomaly som strácal srdce, to srdce, čo ťa tak vrúcne milovalo a chcelo.

Nepovedal som nič. Mlčal som, ako si ty mlčal vtedy, keď som sa ťa pýtal, kde si, keď som bez teba, keď musím byť bez teba. Chápal si to mlčanie, vždy si vo mne vedel čítať ako v otvorenej knihe. Vedel si, ako veľmi ťa milujem a vedel si, že to nechcem povedať, lebo by ma to zničilo ešte viac, než už zničený som.

It's the perfect denial

,,Ako to môžeš povedať?" spýtal si sa príšerne potichu. Nedokázal som to ďalej znášať, prosím, neobviňuj ma za to, ale ja som to naozaj nedokázal!

Po tej noci... Po tej noci, ktorej si mi povedal, že ma miluješ, ťa zrazu zase nebolo. Kde si bol? Ja som sa ťa to spýtal. A keď si mi neodpovedal, to znamenalo koniec všetkému; tichému trpeniu, boľavému srdce, spojeniu ty a ja. Nedokázal by som žiť ďalej bez toho, aby som vedel, či som pre teba ešte aspoň niečo.

,,A nie je to snáď pravda? Že ti už na mne vôbec nezáleží?" vyriekol som rovnako potichu, ako ty. Srdce mi pomaly krvácalo.

,,Ako by to mohla byť pravda?" vykríkol si zúfalo a razom si bol pri mne. Stískal si mi dlaň a upieral si na mňa prosebný pohľad. ,,Ty si to najúžasnejšie, čo mám, ty... nehovor takto! Sľubujem, že všetko bude ako predtým..."

S privretými očami som ťa stisol v náručí. Neviem, prečo som ti uveril, prisahám, že to vôbec netuším. Vedel som predsa, že len popieraš realitu, ktorá nás mala rozdeliť. Nechápal som, prečo ti na mne tak záleží, hoci sa ku mne správaš ako k niečomu nepodstatnému vo svojom živote. Čo som ti urobil, že ma musíš takto trápiť? Keby si ma radšej nechal ísť a nebránil sa tomu, aby sme už neboli spolu... Povedz mi, prečo ma chceš mať pri sebe, hoci ty pri mne byť nechceš? Vysvetli mi to!

,,Milujem ťa," povedal som namiesto všetkého toho, čo sa mi premieľalo mysľou. Presne to som vravieť nechcel, presne to mi malo predsa najviac ublížiť. A aj tak som nedokázal povedať nič iné.

A nedokázal som robiť nič iné, než mačkať tvoje drobné telo vo svojom náručí. Objímal som ťa so zúfalstvom, bez nádeje, vedel som, že klameš. Ale bol som len zamilovaný rojko neschopný opustiť ťa po tom, čo videl v tvojich očiach smútok...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miša Miša | Web | 29. října 2008 v 22:06 | Reagovat

za prve...som v zivote necitala nic tomuto podobne...sak to je jak rozpisane!! chcela by som raz vediet rozpisat sa tak o pocitoch a podobnych veciach, v poslednej dobe mi to velmi nejde :D

za druhe... ,,To nesľubuj. Nemôžeš. Nikto by nemal sľubovať túto vec." - TO JE ZO SOPHIINEJ VOLBY!!!  stopercentne, sak to viem pomaly naspamat :D boze, milujem ten film najviac na svete!! ked on jej povie, ze ju nikdy neopusti a ona mu, ze stingo, neslubuj to...!!! sak:D awww toto mi spravis...nespravodlive...

no a za tretie... je to vazne dobre a velmi sa tesim na druhu cast :)

2 GFMBR GFMBR | Web | 3. prosince 2008 v 0:05 | Reagovat

opravdu nádherné...fakt užasné..abych byla upřímná Frerardy ve slovenštině se mi čtou hůř než v češtině,ale když jsem přečetla pár řádku tak jsem uplně stratila pojem o tom že je to slovensky...

Napsano je to naprosto excelentně..já se opravdu klaním tomuhle se fakt říká talent...to bylo prostě dokonalé...myslím že vím který blog budu častěji navštěvovat...

a bylo něco řečeno o druhém díle...moc se na něj těším,ale abych řekla pravdu tohle by klidně mohl stát samostatně jako jednorazovka bez jakehokoliv dalšího pokračovaní...nadhera...fakt klaním se ;))) jsi fakt talent...

3 Jessie Jessie | 25. ledna 2009 v 15:52 | Reagovat

ano....dosla som na to, ze tato stranka je znova plne funkcna, trvalo mi to dlho, ze? hm  je to krasne...nadherne...paci sa mi to...strasne sa mi to paci...pripomenulo mi to moje stare casy..ked som davno citala na zaciatkoch...neviem preco presne toto a rpeco mi to privodilo az take pocity, ale tie pocity sa mi pacia...a toto dielo taktiez...genialne...len skoda, ze nepises castejsie, ale aj tak...to je fajn len tak dalej...je to proste...uchvatne:)

4 Sally Sally | E-mail | Web | 18. února 2009 v 19:50 | Reagovat

Dokonale!

<3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama