Povedz mi, kto si... 4

26. října 2008 v 20:40 | xAngelx |  Povedz mi, kto si...
A/N: Ako som hovorila :))


Arthur neostával v tej spoločnosti už ani o minútu dlhšie. Rozhovor s McCrackenom ho natoľko vyviedol z rovnováhy.

Naozaj na ňom bolo vidieť, kto je, aký je a...? Je na ňom naozaj vidieť, že sa mu páčia muži? Alebo je to nemožné?
Určite je to nemožné a Bert ho tým chcel len uviesť do rozpakov. Ak by to bolo možné, všimol by si niečo podobné predsa aj Arthur.

Napriek tomu, čokoľvek si napokon pomyslel, len krátko sa rozlúčil s hostiteľkou a zmizol z toho domu čo najrýchlejšie.

Keď vyšiel, až po pár sekundách si uvedomil, že tu nemá svoju bričku. Kto mu len do hlavy vtĺkol tú myšlienku, že by mal dať sluhovi voľno?!


Prešiel k najbližšej bričke, ktorú si všimol a nakukol dovnútra. "Mohli by ste ma odviezť?" spýtal sa čo najslušnejšie.

Muž, ktorý na neho pozrel, by Arthura nemohol priťahovať nikdy v živote. Nevábivé strnisko, ktoré bolo vidno ešte aj v takej tme, nebolo jedinou chybičkou na tvári toho muža. Na jediný pohľad sa dalo odhadnúť, že muž je alkoholik. Lenže čo mal Arthur robiť?

Už si tam ani nechcel sadnúť, len sa neodvážil svoje rozhodnutie zmeniť a radšej sa brať kadeľahšie.

Kútikom oka si všimol, že z veľkého domu, ktorý on sám práve opustil, vychádza čoraz väčšie množstvo ľudí. Väčšina nevyzerala zhrozene, Arthur si napriek tomu namýšľal, že sa im tam nepáčilo a tak odchádzajú.

"No tak si teda nasadnite, mladý muž," zamrmlal bričkár a zahniezdil sa na svojom mieste. "Kam to bude?"

Arthur mu nadiktoval svoju adresu - hoci tak musel urobiť niekoľkokrát - a potom nasadol do bričky.

Pochytilo ho ešte väčšie znechutenie - tá malá miestnosť neskutočne páchla a sedadlá boli celé rozpárané. S veľkým sebazaprením si však napokon sadol, a aby sa nemusel dívať na to, čo je okolo neho, pozrel von oknom.

Uľavilo sa mu, keď zbadal, že brička sa pomaly začína hýbať.

Avšak len po pár minútach už nebol taký nadšený. Bričkár šiel po snáď tých najhorších cestách. Samé výmole, Arthura jednostaj otravne nadhadzovalo. Jednoducho povedané, bola to tá najhoršia cesta, akú dosiaľ absolvoval, a že to mal s čím porovnávať.

Na konci jazdy Artur nahnevane strčil bričkárovi zopár bankoviek a s výchadzkovou palicou zúrivo stisnutou medzi prstami odchádzal k svojmu domu.

Vyšiel hore po schodoch a ďakoval Bohu za to, že je ešte odomknuté. Hneď ako vošiel dnu, prirútila sa k nemu domáca. Potichu zaúpel. "Prečo ešte nespíš?" spýtal sa jej príkro.
"Oh, myslela som, že mám na vás čakať, pane-"

"John ti nepovedal, že máte na zvyšok večera voľno? Neznamená to snáď, že ma nemusíš čakať?" pýtal sa jej ostrým hlasom. Vedel, že je to voči nej nespravodlivé a márne sa pokúšal ospravedlňovať sám seba, že je to len kvôli McCrackenovi a tomu, čo povedal.

"Myslím, že čosi také hovoril, ale ja som len chcela-"

"Preboha, nabudúce počúvaj to, čo hovorím a nechci. Dobrú noc," zakončil to a rýchlo okolo nej prešiel.

Kabát si vyzliekol až vo svojej pracovni, hodil ho na kreslo a s privretými očami sa na neho sám zvalil.

Pretrel si oči rukou, než ich znovu otvoril. Myslel, že blúzni, keď zazrel postavu pred sebou, ako sa ležérne opiera o krb. "Vy?!" skríkol pobúrene, aj keď si stále myslel, že je to len jeho halucinácia.

"S tou bričkou, s ktorou ste sa viezli, som naozaj nemal problém predbehnúť vás," vyhlásil Bert McCracken a pomaly prešiel k baru. Vzal do ruky fľašu s whisky, uvoľnil vrchnák a nalial si do pohára, asi do štvrtinky. "Dovolíte, nech si dám, však?" usmial sa.

Arthur si uvedomil, že ho len hlúpo provokuje.

"Ako ste sa sem dočerta dostali bez toho, aby mi to komorná nepovedala?" vyštekol nahnevane.
"Mali by ste zamykať zadné vchody," žmurkol na neho Bert a krátko si odpil. Sladkastá tekutina mu prebehla dole krkom a príjemné teplo sa mu rozlialo po celom žalúdku.

"A čo tu vlastne robíte?" pokračoval Arthur. Vstal a prešiel rovno k nemu.

Mal by sa síce vyvarovať jeho blízkosti, už len preto, aký je McCracken príťažlivý muž... Navyše mu teraz do nosa udrela aj jeho kolínska.

Bert sa k nemu pomaly obrátil. Arthur si až v tom momente uvedomil, že sú nebezpečne blízko pri sebe. "Neviem, či ste ma začuli, ale keď ste odo mňa odchádzal, hovoril som si, že sa ešte veľakrát uvidíme."

"Nemali by ste byť na svojom úžasnom večierku?" spýtal sa Arthur svoj posledný triumf so zatajeným dychom.

Bert sa usmial a vydýchol, Arthurovi do nosa udrela vôňa alkoholu. Zatočila sa mu z toho hlava, a z Bertovho dotyku - zrazu jemne Artura chytil za zátylok - ešte viac.

"Rozpustil som to. Kvôli tebe," šepol s tajomným úsmevom a nahol sa bližšie k Arturovi, aby ho pobozkal.
Ten sa však rýchlo, veľmi rýchlo uhol pred akýmkoľvek zblížením.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Radarus Radarus | Web | 26. října 2008 v 20:47 | Reagovat

ahoj, jukni na můj blog je tam pozvánka do hry slovní fotbal. najdeš jí i v menu pod názvem Zahraj si.

Promin za reklamu

2 Dannie Dannie | Web | 26. října 2008 v 22:02 | Reagovat

moja, spôsobila si mi niekoľko šokov... príjemných :)))

1. dizaj... krásny.. a to záhlavie fakt nemá chybu

2. pokračovanie tejto úchvatnej story

3. že si použila slovíčko "príkro"... vieš čo to pre mňa bolo? ja som sa nad tým slovíčkom tak rozplývala :)) jja viem, že to znie divne, ale to slovíčko tam tak sadlo... :))

4. znova perfektne napísané... a ten dej.... jo a ešte aj ten Bertov obrázok... no mňamn :))

3 Miša Miša | Web | 27. října 2008 v 7:06 | Reagovat

oooOOOoooOOO :D:D

ty máš to úžasné písmo!! ja to písmo úplne milujem!! o to sem budem nakukovať častejšie :D

no ale akože, že ti to trvalo O:-)

a nakoniec som na to ani neprišla sama, ale tuto Dannie mi musela povedať, že sa tu čosi deje :D

čižeee som si to veselo prečítala :D a treba povedať, že ti snáď tá pauza aj dobre urobila, lebo akože... waaaa kedy bude pokračkooo? :D

vieš, keď ma na to znovu namotáš a potom nebudeš písať!! to bude rýchla smrť :D čižeee rýchlo pokračko poprosím, páč toto je ženiálne :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama